Okrem toho, že bezšvíkové oceľové rúry vyžadujú vynikajúcu odolnosť proti opotrebovaniu, opracovateľnosť, tepelnú odolnosť a vysokú pevnosť a húževnatosť hrubostenných bezšvíkových oceľových rúr, v prípade niektorých bezšvíkových oceľových rúr, ktoré sa v roztavenom stave rozkladajú na plyny, ako je chlorovodík, fluorovodík a oxid siričitý, musia mať formy určitú odolnosť proti korózii. V súčasnosti si domáci používatelia bezšvíkových oceľových rúr vo všeobecnosti vyberajú nehrdzavejúcu oceľ typu 4Cr13.
Táto štúdia skúmala tvrdosť a mikroštruktúru dvoch typov bezšvíkových oceľových rúr po kalení a popúšťaní pri rôznych teplotách a vykonala porovnávaciu analýzu leštiaceho výkonu a koróznej odolnosti týchto dvoch ocelí v prevádzkových podmienkach. Výsledky to ukazujú
(1) Po vhodnom tepelnom spracovaní majú oba typy skúšobných bezšvíkových oceľových rúr relatívne vysokú tvrdosť. Kalená a temperovaná tvrdosť ocele B je vyššia ako tvrdosť ocele A, ale obe môžu spĺňať požiadavky bezšvíkových foriem na oceľové rúry.
(2) Na základe experimentálnych výsledkov a požiadaviek na použitie materiálu formy sa odporúča prijať proces tepelného spracovania 1040 stupňového kalenia oleja, po ktorom nasledujú dva procesy temperovania pri 610 stupňoch.
(3) Keď sú dve skúšobné ocele v rovnakom stave a za rovnakých podmienok, leštiaci výkon ocele B je lepší ako výkon ocele A.
(4) Pri rovnakom procese kalenia a temperovania a rovnakých koróznych podmienkach bola odolnosť ocele B proti korózii lepšia ako odolnosť ocele A a priemerná ročná hĺbka korózie bola o 34,28 % nižšia ako u ocele A.
